Ako si chrániť duševné vlastníctvo (IP)

Tvorivosť a inovácie sú tajnou prísadou odlišujúcou startup od konkurencie. Pri výskume a vývoji vašich produktov vytvárate nenahraditeľné aktíva vo forme duševného vlastníctva (Intellectual property alebo IP), ktorého hodnotu chápu investori, klienti aj konkurenti. Dôsledná ochrana IP vám pomôže v nadväzovaní strategických partnerstiev a získavaní investícií. Pre firmy, ktoré chcú dlhodobo napredovať je ochrana IP otázkou prežitia. 

Nad optimálnou stratégiou ochrany vášho IP by ste mali premýšľať už v počiatkoch vášho biznisu. Najbežnejšími mechanizmami ochrany IP sú autorské právo (copyright), ochranná známka (trademark) a patent, resp. úžitkový vzor.

1. Autorské právo (copyright) 

Autorské právo hrá spolu so systémom licencií kľúčovú úlohu v ochrane IP. Predmetom autorského práva sú všetky autorské diela. 

Autorské dielo:

• Príklady: počítačový program a softvér (digitálny produkt), databáza, obsah webových stránok, grafika, fotografie, hudba a iné umelecké či literárne diela.
• Dôležitá je vždy tvorivosť – právo nechráni diela alebo jeho časti, ktoré vznikli mechanickou činnosťou, napr. testing.
• Symbol © sa zvykne, spolu s označením autora a rokom vytvorenia diela, používať na označenie autorského diela, no v našich končinách nemá právny význam a ide len o tradíciu prevzatú z US.
• Autorom môže byť len fyzická osoba. Mimoriadnu pozornosť je preto potrebné venovať zabezpečeniu autorského práva k dielu prostredníctvom IP transferu (napr. licenciou alebo režimom zamestnaneckého diela).
• Licencia je súhlas na použitie diela.

Autorské právo pozostáva z:

• Osobnostných práv umožňujúcich rozhodnúť o prvom zverejnení diela, byť označený ako autor a nedotknuteľnosť diela, čím rozumieme ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom alebo zmenou diela. Tieto práva sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať, a smrťou zanikajú.
• Majetkových práv umožňujúcich použiť dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela. Na rozdiel od osobnostných práv s nimi možno neobmedzene disponovať (napr. licenciou alebo zmluvne) a sú predmetom dedičstva.

Autorské dielo sa neregistruje (na rozdiel od ochrannej známky alebo patentu). Vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vnímateľné zmyslami. 

Pri porušení autorského práva alebo v prípade sporu o autorstvo je vždy autorstvo potrebné preukázať dôkazmi, čo je vzhľadom na absenciu formálnej registrácie zložitejšie. Už pri vzniku diela je preto potrebné uvažovať nad tým, ako hodnoverne zaznamenať, kto dielo vytvoril. Pri počítačovom programe bude spravidla postačovať jeho nahratie do repozitára (GitHub). Zaujímavosťou je, že v USA je možné zaregistrovať si aj copyright. 

Licencie

Startupy si v prvom rade musia zabezpečiť, aby mohli vykonávať všetky autorské majetkové práva k dielu, čo sa dosahuje pomocou licenčných zmlúv a doložiek. Zákon síce v niektorých prípadoch stanovuje možnosť startupu vykonávať majetková práva k dielu bez potreby udelenia licencie (režim zamestnaneckého diela a čiastočne aj režim diela na objednávku, prípadne režim spoločného diela resp. v Česku kolektívneho diela), to však nemusí byť vždy dostatočné resp. možné a preto je potrebné posúdiť, či netreba s autorom (developerom,  designerom a pod.) uzatvoriť aj samostatnú licenčnú zmluvu. Vzor nájdete na konci článku.

V praxi často dochádza aj k prenosu práv zo startupu na ďalšiu spoločnosť alebo koncového zákazníka. To sa uskutočňuje licenčnou zmluvou. Licenciu si zmluvné strany môžu dohodnúť ako:

• výhradnú alebo nevýhradnú
• odplatnú alebo bezodplatnú
• obmedzenú alebo neobmedzenú, a to vo vzťahu k územiu, času alebo spôsobu použitia (napr. územie Slovenska, na 3 roky, spôsoby použitia: licencovanie diela klientom)

Výhradná vs. nevýhradná licencia 

PRÍKLAD: Startup, ktorý softvér vyvíja väčšinou poskytuje výhradnú licenciu iba na časti diela na mieru vytvorené pre objednávateľa. Výhradná licencia totiž zabraňuje startupu v používaní softvéru a poskytnutí práva na jeho používanie inej osobe. Naopak, nevýhradná licencia umožňuje to isté dielo poskytnúť ďalším osobám. Tiež je potrebné venovať pozornosť režimu open-source softvéru a dependencies, ktorých používanie upravujú open-source licencie, napr. GNU General Public Licence (GPL). 

Vzor licenčnej zmluvy od Sparring nájdete pod článkom.

2. Ochranná známka (trademark) 

Startupy by si pre svoje produkty alebo služby mali už na začiatku vytvoriť značku (brand), ktorá je jedinečná a nezameniteľná. Pri tvorbe novej značky skúmajte tak voľné domény, ako aj neobsadené ochranné známky.

Posúdenie konfliktu zamýšľanej značky (prípadne domény) s už existujúcimi ochrannými známkami v počiatočných fázach podnikania môže z dlhodobého hľadiska ušetriť kopec nákladov tým, že predídete výdavkom spojeným s rebrandingom a spormi o právo používať označenie. Zároveň každý investor požaduje certifikát o registrácii ochrannej známky.

Ochranná známka

• Ochrannou známkou je najmä slovné, obrazové alebo kombinované označenie, ktoré pomáha startupu odlíšiť sa od konkurencie. Chráni najmä názov alebo logo spoločnosti alebo produktu a pomáha predísť konfliktu značky s už existujúcou ochrannou známkou.
• Deň podania žiadosti o zápis ochrannej známky je rozhodujúci pri určení toho, kto má prednosť pri registrácii ochrannej známky a v nadväznosti na to aj pri jej používaní. Dôležitým faktorom je aj skutočné používanie označenia (hoci neregistrovaného) a moment, kedy sa toto označenie stalo známym v očiach relevantnej verejnosti. Zjednodušene povedané, kto prvý začal predmetné označenie intenzívne používať, ten má k nemu práva, hoci označenie doposiaľ nebolo registrované ako ochranná známka.
• Platnosť ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky. Za obnovovací poplatok sa dá opakovane predlžovať vždy o 10 rokov.
• Symbol ® je možné používať až keď je ochranná známka registrovaná. Dovtedy je možné pre deklarovanie práv k označeniu používať symbol ™.

Registrácia ochrannej známky

• Ochranné známky sa registrujú na úradoch duševného vlastníctva pre vybrané územie (tzv. teritoriálny princíp).
• Registrácia trvá približne 5-7 mesiacov, čo súvisí najmä s povinným zverejnením známky na obdobie 3 mesiacov, kedy môžu tretie osoby napadnúť zápis námietkami. Dĺžky konania sa netreba obávať, pretože po úspešnom zápise je značka chránená ku dňu podania žiadosti o registráciu.
• Cena závisí najmä od úradných poplatkov krajiny, v ktorej startup žiada ochranu. Tu je prehľad cien, pričom cena je konečná (no nezahŕňa zastupovanie v sporových konaniach – pri námietkach):

Krajina	SR	ČR	EÚ	USA
Cena (EUR) vrátane úradného poplatku	300	450	1.300 – 1.500	900 – 1.400

Vzhľadom na náš malý trh je pre väčšinu startupov ideálnym riešením európska ochranná známka (EUTM). Prostredníctvom jednej prihlášky a poplatku tak startup získa ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ. Častou kombináciou je EUTM a ochranná známka v USA.

Preveriť si existenciu zhodných alebo podobných ochranných známok je možné v európskom registri ochranných známok alebo prostredníctvom nástroja TMview, ktorý agreguje údaje zo všetkých oficiálnych národných a medzinárodných registrov. Ku konfliktu však dochádza až vtedy, keď sú podobné nie len ochranné známky, ale súčasne aj tovary a služby, ktoré sú známkou chránené.

Aké označenia nemôžu byť zaregistrované ako ochranné známky

Najčastejšou chybou pri výbere značky je ich slabá rozlišovacia spôsobilosť. Trademark nemôžu tvoriť najmä opisné značky určujúce druh, kvalitu, množstvo, účel, prípadne iné vlastnosti tovarov alebo služieb a zameniteľné značky, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných obchodných zvyklostiach.

3. Dizajn

Dizajn chráni vyobrazený vzhľad výrobku. K prihláške dizajnu sa štandardne prikladajú fotografie výrobku, z ktorých sú zrejmé jeho línie, obrysy, farba, tvar, štruktúra. Môže sa použiť na ochranu dizajnov všetkých druhov výrobkov od mikročipov až po zubné kefky. 

Dizajny sa navyše môžu použiť na ochranu grafických používateľských rozhraní (GUI) a animácií GUI. To môže byť užitočné najmä pri ochrane softvérových aplikácií.

Štandardne má ochrana dizajnom význam najmä pri celosvetovo známych produktoch, ako je napr. iPhone alebo fľaša od Coca-Coly, pričom jeho význam je, podobne ako pri ochranných známkach, odlíšiť sa od konkurencie. Pre startupy však ochrana dizajnom nie je bežná.

Registrácia dizajnu

• Dizajny sa registrujú pre zvolené územie na úradoch duševného vlastníctva rovnako ako trademarky.
• Podmienkami registrácie dizajnu sú svetová novosť a osobitý charakter dizajnu.
• Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu. Platnosť dizajnu je možné predĺžiť najviac štyrikrát, a to vždy o ďalších 5 rokov na celkovú dobu 25 rokov.
• Cena: za registráciu pre územie SR a ČR je cena približne 300 EUR a pre EÚ približne 1.000 EUR vrátane všetkých poplatkov.

4. Patent

Patenty chránia inovácie, ktoré môžu mať formu počítačového zariadenia, chemického zloženia, mechanického zariadenia, prípadne iných druhov vynálezov (napr. herná konzola alebo rubikova kocka). Patentové prihlášky môžu vylúčiť konkurentov z trhu, na ktorý sa patent vzťahuje, no ich získanie je časovo a finančne náročnejšie. Pre digitálne startupy patentová ochrana nie je bežná. Patenty sú relevantné pre startupy budujúce hardvérový produkt, alebo pôsobiace v healthtech či biotech sektore.

• Patent dáva jeho majiteľovi výlučné právo na využívanie vynálezu na území, na ktoré sa patent vzťahuje a bez jeho súhlasu nesmie tento vynález nikto využívať.
• Majiteľ môže poskytnúť súhlas na využívanie patentu iným osobám. Súhlas na využitie patentu sa udeľuje licenčnou zmluvou. Patent je možné tiež previesť na inú osobu.
• Od osoby majiteľa rozlišujeme osobu pôvodcu, teda osobu, ktorá sa o vznik vynálezu zapríčinila. Typicky sú pôvodcom zamestnanci nejakej inštitúcie a majiteľom je daná inštitúcia.
• Vzťahy medzi pôvodcom a majiteľom sa bežne upravujú zmluvne, prípadne sa uplatňuje zamestnanecký režim podobne ako pri autorských právach.

Dostupnejšou alternatívou k patentu sú úžitkové vzory. V podstate ide o rovnaký inštitút ako patent (ochrana vynálezov), ktorého doba platnosti je však iba 4 roky s možnosťou predĺženia na 10 rokov.  Podaním prihlášky úžitkového vzoru môže prihlasovateľ získať za relatívne krátky čas a malý poplatok ochranu svojho vynálezu do rozhodnutia o súčasne podanej patentovej prihláške. Pri rozhodovaní medzi patentom a úžitkovým vzorom je dôležité brať do úvahy aj rýchlosť inovácií. Ak je rozumná pravdepodobnosť, že nové technické riešenie môže byť skoro obsolétne, pravdepodobne bude postačovať ochrana aj len úžitkovým vzorom.

Registrácia patentu

• Prihlášku môže podať pôvodca alebo majiteľ pre vybrané územie. Ak potrebujete svoj vynález chrániť na celoeurópskej úrovni, môžete zaregistrovať európsky patent. Európsky úžitkový vzor však neexistuje.
• Dôležitým faktorom je nevyhnutná celosvetová novosť technického riešenia alebo vynálezu. Je potrebné dať si pozor, kedy sa objav alebo vynález publikuje vo vedeckých článkoch. Ak by to bolo pred podaním patentovej prihlášky, podmienka celosvetovej novosti nebude splnená a prihláška bude zamietnutá.
• Registrácia je nákladná aj preto, že odmena právnika prevyšuje udržiavacie poplatky, ktoré sú uvedené v tabuľke.

	Patent	Úžitkový vzor
Doba platnosti	maximálne 20 rokov	maximálne 10 rokov
Poplatky do 4 rokov	357,50 EUR	33 EUR
Poplatky do 10 rokov	1.219 EUR	432 EUR
Poplatky do 20 rokov	5.365,50 EUR	neuplatňuje sa
Dĺžka konania	viac ako 3 roky	do 12 mesiacov

	Patent	Úžitkový vzor
Doba platnosti	maximálne 20 rokov	maximálne 10 rokov
Poplatky do 4 rokov	4.000 CZK	1.000 CZK
Poplatky do 10 rokov	19.000 CZK	13.000 CZK
Poplatky do 20 rokov	169.000 CZK	neuplatňuje sa
Dĺžka konania	viac ako 3 roky	do 12 mesiacov

Na vyhľadávanie zaregistrovaných patentov môžete použiť nástroj https://www.lens.org alebo https://patents.google.com. Ďalšie praktické informácie sú v tomto texte (pre SR) alebo v tomto (pre ČR), pričom obrátiť sa je možné aj na Úrad priemyselného vlastníctva SR alebo Úřad průmyslového vlastnictví ČR.  Vzhľadom na zložitosť týchto právnych inštitútov je však vždy nevyhnutná konzultácia so skúseným patentovým právnikom.

5. Ako si chrániť know-how?

Každý startupista by mal tiež vedieť, že myšlienka, nápad alebo know-how samé o sebe nepodliehajú právnej ochrane. Až keď sú vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (napr. vo forme biznis plánu, prezentácie, návodu alebo pracovných postupov) stávajú sa súčasťou obchodného tajomstva a je možné domáhať sa ich ochrany. Tieto hodnoty zároveň sumarizuje zaregistrovaná ochranná známka, ktorej cena na trhu je vyjadrením všetkých investícií, know-how, zamestnancov, firemnej kultúry.

Pre začínajúcu spoločnosť má obchodné tajomstvo vysoký prínos za často veľmi nízke náklady. Aby si startup obchodné tajomstvo udržal, musí si dávať pozor na to, ako sa informácie uchovávajú. Šírenie informácií musí byť obmedzené a subjekty, ktoré k nim majú prístup, by mali podpísať dohodu o mlčanlivosti (non-disclosure agreement alebo NDA).